CRIVAT (Bucovina): „As long as we strive to make NOW the best moment of our lives, we’re okay. This is the essence of progress.“

Slovenská verzia dole>>

The Romanian metal act BUCOVINA will appear in Slovakia for the first time at the show dedicated to the 3rd anniversary of our website. I would like to introduce you this great band in the following interview with tha vocalist and guitarist of the band – Crivat.

BUCOVINA is pretty known in your home country – Romania of course. But you are coming to Slovakia for the first time and probably not many people know about your band. Could you please describe your music to people who never heard about you?
Ahoy there! Well, we are indeed “expanding operations” throughout Europe and this is a good occasion to let more people know how we roll. Over the past years we started “marketing” the Folc Hevi Blec concept, which sort of describes what we do, musically speaking. Aside the funny phonetic transcription, we really are into folk, heavy and black metal, possibly with more influences that affect us but are of a lesser importance.
If someone asked me to label what we do with Bucovina, I guess that Folc Hevi Blec describes things best. We are not a folkmetal band, at least not by the standards folkmetal bands are judged these days; we don’t polkametal! Also, we don’t remake folk songs adding drums and distorted guitars.
As for the heavy and black metal influences, I guess they are pretty obvious for anyone who hits the play button with one of our albums. Still, on the folk-ish side, I must add that we sort of write neofolk music, because all songs are born with short lines we whistle and record wherever possible. I definitely look weird and funny whistling into my phone on the street just to make sure the idea doesn’t slip away 🙂
If lyrics about nature, a little bit of magic, clan and kin lines, keeping true to yourself and trying to understand our place in the great vast universe are your thing, then Bucovina might just do perfectly.

You have released four albums by now. The last regular album came out back in 2015. When you look back to your recordings – what are your feelings about the musical journey you have passed?
In a way, each CD was different, yet remained in the same ballpark. We evolved from the raw sound so many metalheads acclaimed on the first album to a more refined soundscape are more detailed compositions. The road has been an amazing one and I’d gladly start it again if fate so favored me.
The biggest thing is that we never ceased to learn as much as possible from each and every guy we met so far. Our minds aged like whisky does, and the results are better. We became slightly better musicians with each passing year and album. However, we are sworn to never cease doing exactly what we feel like we should. This is just one of the blessings of being an independent band – never having to justify your actions to anyone. As long as the music you press on that CD is what you really feel and who you really are, you’re safe.

I heard you are currently working on the new album. Could you tell me something about it? What are the differences compare to the previous „Nestramutant“?
We are indeed writing songs for a new album. In fact, the first song on that new material is already out, and I am talking about Asteapta-ma Dincolo De Moarte and its video. How will the next album be? Hard to say now, because nothing is crystallized yet. We are quite free of any constraints when we write, and Nestramutat showed us that this approach can be fun. That one is by far the most “schizoid” CD we ever did, without any guidelines, without a specific line we were supposed to follow. The only thing that mattered was that at the end of the day, all of us would be okay with saying that it was 100% Bucovina.
It looks like the next album will have an even saucier mixture of black-inspired themes transposed into a more folk-ish universe. One of the last rehearsals I had with Luparul (and trust me, they are as scarce as it gets, because we gig regularly) saw some of my older ideas come back into the spotlight. He was all so excited and said that they sounded much in the vein of the old Bucovina 🙂

What is harder and what is easier in writing music when you were a 20 year old musician and now?
The hardest thing is to steer clear of the modern age traps: involuntary “contamination” of the compositions and inadvertently sliding into the big bucket of bands who all sound more or less the same. From my standpoint, there are far more benefits to writing music today than back in the day.
I have a neat home studio and therefore it takes me just a couple of minutes until I can track any idea and record it for later analysis or demoing it for the guys. Computers help us a lot, and for me, being able to not miss a tune that’s popped in my head is crucial. It wasn’t exactly rarely when I jumped out of the shower and went naked in the next room (the studio), picked up a guitar from the wall and started composing.
This very morning I was getting ready for some vacuum cleaning through the house when I felt that something was coming. The computer was turned on as always, so during the next hour I was able to lay down what I believe to be one of the big hit songs on the next album.

You have been touring South America last year. What were your experiences? I heard from some bands who played over there that sometimes it is pretty hard…
Brasil was awesome, but yes, you get both heaven and hell down there. We’ve played anything from awesome folk metal festivals to shows in bars the size of two garages. Even more, we flew 2600 km to the north of the country (at our own expense that was supposed to be covered by fees later) for two more shows and got ripped off – no fees, no accommodation. Luckily, the internet saved us 🙂
We are working on a bigger tour in 2019, Brazil, Argentina and Chile, I guess, but this one will be done with some great guys we met in Curitiba and Sao Paulo, profi fellows that know how things must roll. Despite the grueling 13-hour transatlantic flight, I’m dying to tour South America again!

The musicians used to say the sales of CDs is horrible and only the touring brings some money to them. How it is with you? Is it possible to make some money on tour? Or you have some regular jobs beside the band?
Well, thigs are indeed less than ideal. We’re no longer in the ‘80s or ‘90s so making a living off metal is rather hard, even for us, let alone those who make music for a small niche. We get our money mostly from gigs, that’s right. And because we are also sworn on delivering top-notch graphics and manufacturing quality for albums and merchandise, the sales add to the fees.
Myself I just quit recently, trying to devote my full attention to the band. I hope I won’t regret that move. Anyway, we all have things we do besides metal, one tends to a metal bar, I do ghost writing and translations, one is an arts teacher and so on. Being a metal musician isn’t exactly easy from this point of view, but we are fucking hardcore and going forward.

As a musician – are you focusing only on BUCOVINA or do you have also some another musical activities?
So far Bucovina is the main thing we take care of. We’ve been involved in other projects in the past, but gigging with more than one band is rather hard. Still, we might just revive an old funny-death-grind project me and Mishu were involved in, Vena Cava. Maybe if we start writing some songs and recording them we’ll get a taste of that funny band once more. We could even try to release a new album, who could tell.
I am also considering going back a bit to writing non-metal music, from horror movie-like tracks to music for pre-school children. We’ll see about this…

What do you think about some comeback of vinyl? Do you like it? Do you plan to release some of your releases also on vinyl?
Mishu was all caught up with collecting vinyls, whereas I managed to escape. There certainly is something most comforting in collecting music this way, just like I still buy CDs regularly. I listen music on Spotify mostly, but hell I love to get CDs and even have them signed by the artist.
So yes, the fact that vinyl is once more alive and kicking is great! Maybe you’ll think I am up for jokes, but in Brasil cassettes are also making a comeback, too. As for us, yes, this year will bring Nestramutat on vinyl, possibly with the rest of the albums coming this way in the near future.

How hard for the Romanian metal scene and for you personally was the tragedy in Colectiv club? I think this tragedy have started some changes in your country… Am I right?
We could discuss this subject for weeks in a row and still be far from reaching any conclusions. The incident at Colectiv was a hard blow for many, especially for the families of those who were killed and the survivors and their close ones. The changes are hard to implement because they deal with things that have been rooted for 25 years or even more here.
We kept our distance from all the blabber the Colectiv blaze generated, done a big charity show and preferred to stay out of the spotlight in this one. We learned our lessons (we guess), and understood once more that life can fucking end in the blink of an eye, when you expect it the least.
There haven’t been REAL changes and it looks like CHANGE itself will be implemented in this society at its own pace, regardless of young people getting killed by fire at a metal concert. There are one or two old generations whose members (or, at least, most of them) must die so that their malevolent influence ceases.
Anyway, it’s more important that the new generations grow up with a mind open towards truth and doing things the right way. We must teach our children to be better than those old communist and post-communist farts that still hold the country in their grip. We are the change.

Let’s end with some better thoughts… What is the best moment in your musical career?
Honestly? Better prepare for an answer that might shock you a bit. The best moment of our career is NOW. TODAY. And what’s even more important is the fact that our struggles are aimed at keeping things this way, meaning that we are hell bent to grow and become better and better with each passing day.
I could have mentioned nice shows, big festivals, awards and other trivial shit like this, but that would have been missing the point entirely. They are behind us, belong to the past, and we must cherish the nicest ones and learn as much as possible from everything we did.
But it’s the present and the future that matter the most, because we are going forward. As long as we strive to make NOW the best moment of our lives, we’re okay. This is the essence of progress.

O pár dní sa na Slovensku, v rámci koncertu na počesť tretieho výročia našeho webu,  po prvý krát predstaví rumunská metalová formácia BUCOVINA. Rád by som vám túto výbornú kapelu trochu predstavil a tak som oslovil speváka a gitaristu Crivata s pár otázkami.

BUCOVINA je u vás v Rumunsku celkom silný pojem. Na Slovensko ale prichádzate po prvý krát a pravdepodobne vás tu príliš veľa ľudí nepozná. Mohol by si na úvod popísať vašu hudbu ľuďom, ktorí s vami ešte nemali tú česť?
Ahojte! Je pravda, že sme sa v poslednom čase rozhodli trochu viac sa zviditeľniť v Európe a toto je skvelá príležitosť, ako dať ľuďom vedieť, čo sme zač. V posledných rokoch sme sa začali viac prezentovať ako kapela hrajúca Folc Hevi Blec, čo je samozrejme fonetická hračka a znamená to, že naša hudba je mixom folk, heavy a black metalu. Samozrejme, kde tu sa objaví aj nejaká ďalšia ingrediencia, ale tie nehrajú u nás takú významnú rolu.
BUCOVINA nie je folk metalová kapela, ktorá zapadá do súčasných štandardov – nehráme polka metal! Takisto neprerábame ľudové piesne s pridaním bicích a tvrdých gitár. Tvoríme skôr neofolkovú hudbu, pretože skladáme skôr krátke pasáže, ktoré si môžeme kdekoľvek zaznamenať. Určite vyzerám divne a smiešne, keď kráčam po ulici a pískam si do telefónu 🙂 Chcem si byť ale istý, že keď ma napadne nejaká pasáž, tak si ju zaznamenám a neprijdem o ňu.
Čo sa týka heavy a black vplyvov, myslím, že tie budú každému, kto stlačí play pri jednom z našich albumov, zrejmé.
Ak sa vám páčia texty o prírode s trochou mágie, o dôvere v seba samého a snahe pochopiť naše miesto vo vesmíre, BUCOVINA je niečo pre vás.

Doteraz ste vydali štyri albumy. Posledný radový album vyšiel v roku 2015. Keď sa obzrieš späť, aké más pocity pri hodnotení hudobnej cesty, ktorou ste prešli?
Vidím totak, že každé naše CD bolo odlišné, samozrejme s ohľadom na to, že sme sa pohybovali na rovnakom hudobnom poli. Vyvinuli sme sa zo surového zvuku, ktorým sme sa prezentovali na prvom albume, ktorý uznávalo veľa metalistov, až k jemnejšiemu hudobnému spektru s kompozíciami, ktoré sú obohatené mnohými detailami.
Dôležité je, že sme sa neprestali snažiť učiť novým veciam kedykoľvek to nolo možné. Naše mysle sú ako whisky a my sme sa postupne stali lepšími hudobníkmi. Sľúbili sme si, že nikdy neprestaneme robiť hudbu tak, ako to naozaj cítime. To je len jedno z mnohých požehnaní, ktoré majú nezávislé kapely – nemusíte sa prispôsobovať nikomu a ničomu. Nič nie je prirodzenejšie, ako nahrať na CD hudbu, ktorá vychádza priamo a čisto z tvojho srdca.

Počul som, že v súčasnosti pracujete na novom albume. Vieš mi o ňom už niečo prezradiť? V čom bude odlišný od svojho predchodcu „Nestraumutant“?
Samozrejme, pracujeme na nových skladbách. Prvú z nich sme už dokonca zverejnili, mám na mysli  Asteapta-ma Dincolo De Moarte, ku ktorej sme spravili aj video. A aký bude ďalší album? Teraz je to ťažko povedať, pretože viaceré veci ešte nie sú úplne jasné. Ničím sa pri skladaní neobmedzujeme a „Nestramutant“ nám ukázal, že je to správna a zábavná cesta. Ten album je rozhodne našim najschyzoidným v našej diskografii. Neriadili sme sa žiadnymi pokynmi, návodmi či očakávaniami. Jedinou vecou, na ktorej záležalo bolo, aby sme všetci cítili, že je to 100%-ná BUCOVINA.
Vyzerá to, že nový album bude šťavnatejším mixom blackmetalových tém prenesených do folkového vesmíru. Na jednej z posledných skúšok, ktoré som mal s Luparulom (a ver mi, že sú veľmi vzácne, pretože nepretržite koncertujeme) sa na svetlo vynorili niektoré z mojich starších nápadov. Boli sme obaja z toho nadšení, pretože zneli ako stará BUCOVINA 🙂

Čo je pre teba ľahšie a čo je ťažšie pri skladaní hudby oproti obdobiu, keď si mal povedzme dvadsať rokov?
Najťažšie je sa vyhýbať nástrahám modernej doby: nedobrovoľná „kontaminácia“ skladieb a skĺznutie do veľkého vedra s inými kapelami, ktoré viac menej znejú rovnako. Z môjho pohľadu viacero benefitov hovorí pre skladanie hudby dnes.
Mám svoje domáce štúdio a tak mi trvá naozaj len pár minút a môžem zaznamenať akékoľvek svoje nápady. K nim sa môžem neskôr vrátiť a pracovať na demách pre chalanov. Počítače nám dosť pomáhajú a pre mňa je rozhodujúce, že takto nestratím žiaden zo svojich nápadov. Nie je nič výnimočné, že nahý prebehnem z kúpelne do vedlajšej miestnosti, čo je štúdio, vezmem gitaru a začnem nahrávať.
Aj dnes som sa ráno chystal vysávať, ale pocítil som, že niečo prichádza. Počítač bol zapnutý, ako vždy, takže nasledujúcu hodinu som položil základy niečomho, o čom som presvedčený, že bude ďalší veľký hit na novom albume.

Minulý rok ste boli na turné v južnej Amerike. Ako by si to zhodnotil? Od viacerých kapiel som počul, že niekedy je to tam poriadne ťažké…
Brazília bola úžasná. Ale áno, je to tam ako nebo a peklo a dostaneš oboje. Hrali sme tam na rôznych akciách, aj veľkom folk metalovom festivale, aj doslova barové koncerty v miestosti veľkej ako dve garáže. Navyše, leteli sme 2600 km na sever krajiny (na naše náklady s tým, že nám ich neskôr uhradia) a ostali sme tam odfajčení, žiadne peniaze, žiadne ubytovanie. Našťastie nás internet zachránil.
Pracujeme na väčšom turné pre rok 2019 – Brazília, Argentína a Čile. Avšak toto chceme robiť so skvelými chlapíkmi, ktorých sme stretli v Curitibe a Sao Paule. Sú to profíci, ktorí vedia, ako sa veci majú robiť. Napriek vysilujúcemu 13-hodinovému letu, neviem sa dočkať turné po južnej Amerike znova.

Hudobníci zvyknú hovoriť, že predaje CD sú katastrofálne a že len vďaka koncertovaniu dokážu zarobiť nejaké peniaze. Ako to je vovašom prípade? Dokážete zarobiť peniaze z koncertov? Alebo máte aj nejaké bežné zamestnania?
Nuž, samozrejme veci nie sú ideálne. Nežijeme v 80-tych ani 90-tych rokoch, takže vyžiť z metalu je viac než ťažké. A nie len pre nás. Ešte ťažšie je to pre tých, ktorí hrajú pre malé publikum. Väčšinu peňazí zarábame na koncertoch, to je pravda. A keďže nám záleží na tom, aké máme grafické prevedenie našich albumov, tak nejaké peniaze zarobíme aj na našom merchi.
Ja som z práce odišiel a rozhodol som sa celú svoju pozornosť venovať kapele. Dúfam, že to neoľutujem. Samozrejme, všetci máme nejaké veci, ktorým sa popri kapele venujeme, jeden má metalový bar, druhý je učiteľom umenia, ja sa venujem písaniu a prekladaniu. Byť metalovým hudobníkom teda nie je jednoduché, ale my sme kurva hardkoráci a ideme dopredu.

Ako hudobník – venuješ sa výhradne kapele BUCOVINA alebo máš aj nejaké iné hudobné aktivity?
Doteraz bola BUCOVINA hlavnou vecou, o ktorú sme sa zaujímali. Boli sme kde-tu pozvaní do iných projektov, ale koncertovať s viac než jednou kapelou je naozaj náročné. Možno obnovíme jednu starú funny-death-grind kapelu VANA CAVA, kde sme ja a Mishu pôsobili. Možno ak by sme zložili pár nových songov a začali ich nahrávať, objavili by sme tú zábavu znova. Možno spravíme nejaký album, kto vie.
Chcel by som sa venovať aj skladaniu rôznej nemetalovej hudby. Od filmovej hororovej hudby až po pesničky pre deti v predškolskom veku. Uvidíme…

Čo si myslíš o akom-takom návrate vinylov? Páči sa ti to? Plánujete vydať niektoré z vašich albumov aj na vinyloch?
Mishu podľahol zbieraniu vinylov, mne sa podarilo z toho vycúvať. Určite je úžasné zbierať hudbu na týchto nosičoch, ja si stále kupujem CDčka. Väčšinou počúvam hudbu cez Spotify, ale keď mi príde CD to je niečo úplne iné a keď je ešte podpísané, to je paráda.
Takže áno. To, že je vinyl späť a je oň záujem je skvelé. Možno si budeš myslieť, že srandujem, ale v Brazílii zažívajú svoj comeback aj kazety. Každopádne, chceli by sme tento rok vydať na vinyle náš posledný album „Nestramutant“ a možno v blízkej budúcnosti aj ďalšie albumy.

Aké ťažké pre vás a rumunskú scénu bolo zažiť tragédiu v klube Collective? Myslím, že to odštartovalo aj zmeny vo vašej krajine… Nemýlim sa?
O tomto by sme mohli rozprávať týždne a stále by sme neprišli k nejakému záveru. Tento incident v klube Collective bol ťažkou ranou pre mnohých, najmä pre tých, ktorých blízki tam zahynuli, ale i tých, ktorí to prežili. Zaviesť zmeny je veľmi náročné, pretože tu máme systém zakorenený 25 rokov.
Ostali sme bokom od všetkých tých špekulácií ohľadom toho požiaru. Spravili sme charitatívny koncert a radšej sme sa tejto tématike viac nevenovali, nechceli sme sa zviditeľňovať týmto spôsobom. Dostali sme lekciu a pochopili, že život môže kurva skončiť mihnutím oka, keď to najmenej čakáš.
Skutočné zmeny sa neudiali a vyzerá to tak, že zmena ako taká prebehne v samotnej spoločnosti pozvolna, bez ohľadu na to, že mladí ľudia umreli na metalovom koncerte. Je tu jedna alebo dve generácie (alebo minimálne väčšina z nich), ktoré musia vymreť, aby sme sa zbavili ich zloprajného vplyvu.
Každopádne, je dôležité, že nové generácie vyrastajú s otvorenou myslou voči pravde a chcú robiť veci správne. Musíme učiť naše deti byť lepšími, než boli tí komunistickí a post-komunistickí sráči, ktorí stále majú krajinu v rukách. My sme zmena.

OK, poďme to zakončiť trochu veselšie. Čo je podľa teba doteraz najlepším momentom vašej kariéry?
Úprimne? Je možné, že ťa odpoveď zaskočí. Najlepší moment je TERAZ! DNES! A najdôležitejšie je, že pracujeme na tom, aby sme si toto nastavenie zachovali a zlepšovali sa deň za dňom.
Mohol by som spomenúť krásne koncerty, festivaly, ocenenia alebo iné triviálne sračky. Ale na tom všetkom nezáleží, patrí to do minulosti. Musíme si pamätať tie najkrajšie momenty a zo všetkého, čo sme zažili, sa ponaučiť, aby sme boli lepšími.
Ale teraz je prítomnosť a budúcnosť je to, na čom najviac záleží, pretože smerujeme dopredu. Pokiaľ sa budeme snažiť aby TERAZ bol najlepší moment našich životov, budeme v pohode. To je podstata pokroku..

-Dodo Datel-

BUCOVINA Facebook page

About Dodo Datel

View all Posts

ROCK HARD SK/CZ magazine cooperator, PARAT magazine cooperator, vocalist and bass player of dark metal band GALADRIEL