WERDZA: „I have the luck sometimes to notice the things the others don’t see. I call it a “third eye”.“

Slovenská verzia dole>>


Over the last few years there has been a couple of concert photographers on the Slovak scene, whose approach is a bit different than the standard norm. It is awesome to see that along with musicians there are other artists in the scene who also take innovative approach. One of these artists is definitely Veronika klimonova aka Werdza!

I really appreciate that you are focusing not only to a classic stage moments, but also try to bring a different view. What is the most interesting thing for you, when it comes to photographing the shows? Is the object of the photo – the band itself – crucial, or, let’s say, inspiring for you also?
I love music, so I am enjoying photographing the shows. I am interesting mainly in the moment and especially the light. I have the luck sometimes to notice the things the others don’t see. I call it a “third eye”. I mean the silhouettes, reflections, f.e. in the kick drum, shadows, rays of light, photography in minimalist style. And in my photo reports I also try to bring also the footages of fans and to refresh the classic photos with the details like fingers playing the guitar strings or musician’s bare feet… As for the object itself, I like it when the band is active and interesting for the sight, the musicians for example bang with their long hair, came to each other, the vocalist comes into the crowd. And of course, if there is also a proper light, not just a bunch or red or almost dark, then the photo shooting is a kind of joy. Even more in case the band is one of my favourites. It also makes a difference, if I am at the show where I can shoot only three first songs, or the bend plays in a smaller club, where I can photograph during the all show and thus catch more of interesting moments and the whole show.

Do you remember the last time you attended the show without the camera? Being at the concert, are you able to enjoy also the music, or you are completely immersed in capturing the moments with your camera?
This is a great question. I often attend the shows and festivals as a visitor. Also because of that I used to photograph or the webzines, who are, let’s say, a small media, and I didn’t make it at every show I wanted to go. Or we get just a B-photo accreditation, which is shooting from the crowd, and I wouldn’t like to risk my expensive equipment amongst the raging fans. So sometimes I like to enjoy the favorite bands with the ticket and preferably from the first row, from under the stage. Last time I enjoyed this way the Brutal Assault or MASTODON in the club in Vienna, of course from the first row. In these occasions I take pictures into my head mainly (laughs). Now I don’t draw even my mobile, knowing it never could take the pictures in the way I want it. Sometimes I watch the first three songs for accredited photographers and then enjoy the show. But even shooting the show I enjoy the music. And if then ma favorite bands share the pictures and use them as a cover photos for their profiles, I am very pleased.

I think you already experienced quite a lot of summer festivals. Which ones you consider as the best done from the view on organization and background for the photographers?
Several years ago I attended for example the Topfest and I was nicely surprised by getting mineral water or some food for free. We also get some barracks with computers, wi-fi, sockets… I also was at the very Grape festival, where we had our own bar in the press tent, so we don’t need to wait in long lines. I was shooting Brutal Assault two times, I love this festival. It always has the highest number of the bands I really like, but it’s not one of the best, speaking of the conditions for the photographers. I knew that some photographers were told, if their got the photo accreditation and its type only after they arrived to the fest… I also like the festivals with family type atmosphere, for example Gothoom. It had a minimum restriction for the photographers, and only in case it was in the artist’s rider. This year as an official photographer I experienced Family fest and it was beautiful. Knowing the organizers I had no stress and I had chance to shoot as much as I wanted.

What do you use mostly, when taking a pictures? What’s your favorite camera and which lens do you prefer?
These times I work with Canon 5D mark II and recently I complete my equipment also with 5D mark III, I love it. As for the lens, I use Canon 70-200 with f2,8 aperture. It’s useful mainly when shooting the drummers in club, but also for big stages and festivals. Canon 24-70 f2,8 is a kind of basic lens with its range, Canon 50 mm f 1,4 – this one I bought mainly for shooting in low light conditions. Tamron 15-30 f2,8 is a wide range lens, very useful especially when shooting the whole band, for making the reports more interesting, it also makes good promo photos… All my equipment is my favorite . Everything always depends on the place and light conditions.

Gothicana 468 x 60

I know that you are also fond of with interior photography. Do you feel yourself as a photographer more comfortable outdoors or do you prefer more closed spaces/interiors? Which themes do you like to work with besides of the shows?
It also depends on the site and the light conditions. Overall, with this my “third eye” I use to have a luck, that after taking a look around the given space for the first time, some interesting and different come to my mind, when taking the pictures. And I mean it in general. Not only with the bands, but for example at the weddings, various events, family photographing, with pregnant women etc. Recently I photographed also the collection of jewels for my cousin. I am a photographer “for hire”, so I have really wide range and work with various themes and styles. With the musicians who know me, there is also some benefits from that, that they occasionally call me also for other photographing, like some of those I mentioned above. I like reportage photography at most, I enjoy catching the moments, emotions, that’s I am doing it reportage style also at the weddings, unless it’s a couple photographing.

Don’t you plan to arrange some exhibition of your photos somewhere soon?
As for that, I hadn’t some solo exhibition yet. Mostly, I exhibited at the park photo exhibitions (an exhibition where anyone can put his/her photo collection for free and the professional jury evaluates it). That way I also earn some prizes. Once I won an opportunity to exhibit at one art festival. People mostly just toke the business cards and that was all. The solo exhibition costs a lot of money, large format photo printing altogether with final treatment, be it laminating or framing is a bit expensive. You also pay for renting the space, unless you do it at some café, where you can have your works for free. Moreover, I am not very good at managing and dealing with “paper stuff”. It needs a person able to make a good promo. Someone who will ensure that the people really come to your exhibition, I mean a real visitors, not only your happy family and friends looking forward oilcakes and drink for free 😀

To which extent is photography a pleasant thing to you? Do you have also some other activities besides of taking a pictures?
I am trying to pay my bills with photographing, but it’s not that easy. As for the concert photography, there are also the bands or organizers writing me that they like my work. They want to have their show photographed, but they suffered a financial loss… or they will recommend me… but I already have grown up from things like that. As for the wedding photography, some engaged couples will choose more photographers, ask them about the details and then decide. Sometimes it doesn’t work because the term is already reserved. Speaking of other activities, actually I live by music, shows and photography. Since I haven’t my own family yet, I live alone in Bratislava, so I can afford it at least for now.

What are your life goals and plans? Do you think the photo is your lifelong love, and will you try to focus mainly on it? Or are you attracted also to other forms of art and self-realization?
My dream is to have a diary full of photo-terms, to live from photographing and to have satisfied clients. I have a plan for making an atelier from one of my rooms. I am sure this is my lifelong love, because it took some time until I found myself. I studied a promotional art design on the high school, I liked it, but it prepared us only a bit for the real world practice, then, at the college, I tried animation, but detailing the figures was nothing of my taste, so I didn’t finish it and found the passion for photography. First I shot everything possible with compact camera, with zero composition, only later I discovered some talent in me. I was also hanging out with a bunch of people from internet photo portals and they taught me a lot, I only can thank them. I still try to improve my skills, to move myself further and be more visible. Occasionally I create also some flyer, invitation, paint some picture or focus on other creative activities.

Back to the concerts for a while – who are your most favorite bands these days and which concerts you want to see in the near future?
This summer was fantastic because of opportunity to see a lot of my favorite bands. The genres I like most are prog metal, djent, post rock, post metal, post black, sludge, stoner, grunge… Many of these bands were at Brutal Assaulte, just to name my favorites: TESSERACT, TEXTURES, HYPNO5E, ANIMALS AS LEADRES, LEPROUS, THE ALGORITHM, MASTODON, PLINI and so on. At the Gothoom I liked HARAKIRI FOR THE SKY. My favorite Slovak bands are MORNA, HOLOTROPIC, 52HERTZWHALE, SYMBIOSIS, LANDLESS… Soon I will go to Vienna to see KATATONIU and their support band VOLA, I am coming there mostly because of this group. It’s a kind of prog metal/djent and I didn’t see them live yet.

Within the recent years the “Slovak metal photography scene” profiled several excellent photographers. How the relations between you actually look like? Are you something like a well-tied community, or is it more like between the bands – everyone plays some kind of “correct policy”? 🙂
My luck is that most of us are more like a pack of friends, after ending the shooting we go for some drinks, last time we get drunk after the SLAYER show. We admire the works of each other, but we are still a competition and this is what drives us forward.

 

sk_flag
Za posledné roky sa na Slovensku objavilo niekoľko zaujímavých koncertných fotografov, ktorí pristupujú k fotografii trochu odlišnejšie, než je zvykom. Je príjemné, že sa na našej scéne okrem hudobníkov snažia o novátorstvo aj iní umelci, ktorí sú so scénou spätí. Jednou z nich určite je aj fotografka Veronika Klimonová, známa pod menom Werdza.

Páči sa mi, že nezachytávaš len klasické koncertné pódiové momenty, ale snažíš sa prienisť odlišný pohľad. Čo ťa na fotení koncertov najviac zaujíma? Je pre teba rozhodujúci, alebo povedzme inšpirujúci aj samotný fotený objekt/kapela?
Milujem hudbu, takže si fotenie koncertov užívam. Najviac ma zaujíma daný moment a hlavne svetlo. Mám šťastie, že niekedy si všímam veci, ktoré iní nevidia. Volám to tretie oko. Sú to siluety, odrazy napríklad v bubeníkovom kopáku, tiene, lúče svetla, fotografie na štýl minimal. A snažím sa do svojich fotoreportov priniesť aj zábery na fanúšikov a klasické fotky kapely ozvláštniť aj detailami, ako napríklad hrajúce prsty na gitare, alebo bosé nohy hudobníka… Čo sa týka samotného objektu, páči sa mi, keď je kapela aktívna a zaujímavá na pohľad, napríklad hudobníci metlia vlasmi, prídu k sebe, spevák ide medzi divákov. A samozrejme ak je k tomu ešte aj dobré svetlo a nie kopa červenej, alebo takmer tma, tak sa fotí s radosťou. A ešte väčšou, ak je to moja obľúbená kapela. Tiež je aj rozdiel, či ide o koncert, kde môžem fotiť iba prvé tri pesničky, alebo kapela v menšom klube, kde môžem fotografovať počas celého vystúpenia a tým pádom uloviť viac zaujímavých momentov a priebeh celého koncertu.

Pamätáš sa, kedy si bola naposledy na koncerte bez fotoaparátu? Dokážeš si na koncertoch vychutnať aj hudbu alebo si úplne ponorená do zachytávania momentov svojim aparátom?
Super otázka. Ako návštevník chodím na koncerty a festivaly často. Aj kvôli tomu, že som fotografovala pre webziny, ktoré sú tak povediac malé média a nedostala som sa na každú akciu, kam som chcela ísť. Alebo sme dostali na niektorý festival fotopas B, čo je fotografovanie z davu a nerada by som svoju drahú fotovýbavu riskovala medzi rozbesnenými fanúšikmi. Preto si niekedy rada vychutnám obľúbené kapely so vstupenkou a najlepšie z prvej rady. Naposledy som si takto užila festival Brutal Assault či MASTODON v klube vo Viedni, samozrejme z prvej rady. Vtedy si fotografujem hlavne do hlavy (smiech). Už ani mobil na fotku nevytiahnem, lebo viem, že by to neodfotil tak, ako chcem ja. Občas ešte sledujem prvé tri pesničky akreditovaných fotografov a potom si naplno užívam koncert. Ale aj keď koncert fotím, si hudbu vychutnávam. Ak potom moje obľúbené kapely zábery zdieľajú alebo ich použijú ako titulné fotky svojich profilov, mám veľkú radosť.

Myslím, že už máš za sebou aj celkom dosť letných festivalov. Ktoré festivaly považuješ za najlepšie zvládnuté po organizačnej stránke a po stránke zázemia pre fotografov?
Pred niekoľkými rokmi som bola napríklad na Topfeste a milo ma prekvapilo, že sme mali zadarmo napríklad minerálku alebo nejaké jedlo. Takisto sme mali k dispozícií unimobunky, v ktorých boli počítače, wifi, zásuvky… Bola som aj na úplne provom ročníku festivalu Grape a mali sme v press stane vlastný bar a nemuseli sme čakať v dlhých radoch.  Brutal Assault som fotografovala dva krát, ten festival milujem. Je tam vždy najväčší počet mojich obľúbených kapiel, ale čo sa týka podmienok, nepatrí medzi najlepšie. Viem, že niektorí fotografi sa až na mieste dozvedeli, či fotopas dostali a aký typ… Milujem aj festivaly s rodinnou atmosférou, ako je napríklad Gothoom. Tam bolo pre fotografov minimum obmedzení, aj to len v prípade, že to bolo v podmienkach interpreta. Tento rok som zažila rodinný festival Family fest ako oficiálny fotograf a bolo to krásne. Keďže sa s organizátormi poznám, nestresovala som sa a mohla som fotiť, koľko som chcela.

Black Premium 468 x 60

Čo najčastejšie používaš pri fotení? Ktorý je tvoj najoľúbenejší aparát a sklá?
Momentálne fotoaparát Canon 5D mark II a nedávno som si doplnila výbavu aj o 5D mark III, milujem ho. Objektívy používam Canon 70-200 s clonou f2,8. Ten sa hodí hlavne na bubeníkov v klube, ale aj na veľké pódia a festivaly. Canon 24-70 f2,8, to je rozsahom taký základný objektív, Canon 50 mm f 1,4 – ten som kupovala hlavne kvôli slabým svetelným podmienkam. Tamron 15-30 f2,8, to je širokouhlý objektív, ktorý je fajn na fotografie celej kapely, oživenie reportov, promo fotografie kapiel… Obľúbenú mám celú výbavu 🙂 vždy záleží od miesta a svetelných podmienok.

Viem, že sa venuješ aj interiérovej fotografii. Cítiš sa ako fotograf lepšie v exteriéroch alebo preferuješ uzavretejšie priestory / interéry? Akým témam okrem koncertov sa ešte rada venuješ?
To taktiež záleží aj od daného miesta, podmienok, svetla. Celkovo s tým mojim „tretím okom“ mávam šťastie, že keď vidím daný priestor po prvý krát, niečo zaujímavé a odlišné mi pri fotení napadne. A to myslím všeobecne. Nie len pri kapelách, ale napríklad aj svadbách, rôznych eventoch, rodinných fotografiách, tehulkách a podobne. Nedávno som fotila aj kolekciu šperkov pre moju sesternicu. Som “nájomný” fotograf, takže moje zameranie je naozaj pestré. Pri hudobníkoch, ktorí ma poznajú je navyše výhoda, že si ma občas zavolajú aj na iné fotografovanie z vyššie spomenutých. Najradšej sa venujem reportážnej fotografii, baví ma, loviť momenty, emócie a preto aj na svadbách fotím hlavne reportážne, pokiaľ sa nejedná o pózujúce párové fotografie.

Nemáš v pláne v dohľadnej dobe niekde vystaviť svoje fotografie?
Čo sa týka výstav, samostatnú som ešte nemala. Väčšinou som vystavovala na parkových výstavách fotografíí, (akcia, kde môže prísť zadarmo vystaviť hocikto kolekciu svojich fotiek a hodnotí ju odborná porota). Tak som aj povyhrávala rôzne ceny. Raz som vyhrala možnosť vystavovať v rámci jedného art festivalu. Väčšinou si ľudia iba pobrali vizitky a tým to skončilo. Samostatná výstava ide do financii, veľkoformátová tlač fotografii spolu s finálnou úpravou, či už kašírovaním, alebo rámovaním niečo stojí. Aj prenájom priestoru sa platí, ak sa nejedná o nejakú kaviareň, kde fotky môžete mať zadarmo… Navyše nie som príliš dobrá v menežovaní a vybavovačkách. Na to treba niekoho, kto vie robiť dobré promo. Zabezpečí, aby naozaj prišli na výstavu aj ľudia, okrem šťastnej rodiny a pár kamarátov, ktorí sa tešia na pagáče a drink zadarmo 😀

Do akej miery je pre teba fotografia príjmovou záležitosťou? Máš popri fotografii aj nejaké iné aktivity?
Snažím sa fotením živiť, ale nie je to ľahké. Čo sa týka koncertnej fotografie, tak sa nájdu aj kapely, organizátori, ktorí mi píšu, že sa im moja tvorba páči. Chcú nafotiť akciu, ale prerobili, poprípade, že ma budú odporúčať… ale z toho som už vyrástla. Pokiaľ ide o svadobnú fotografiu, niektorí snúbenci si vyberú viac fotografov,  pýtajú sa na podrobnosti a až potom sa rozhodnú. Niekedy to nevyjde, niekedy sú termíny plné. A čo sa týka iných aktivít, vlastne žijem hudbou, koncertami a fotografiou. Keďže ešte nemám svoju vlastnú rodinu, bývam sama v Bratislave, tak si to zatiaľ môžem dovoliť.

Aké máš životné plány a ciele? Myslíš, že je fotografia tvoja celoživotná láska a budeš sa snažiť orientovať najmä týmto smerom? Alebo ťa lákajú aj iné formy umenia a sebarealizácie?
Mojím snom je mať zaplnený diár foto termínami, živiť sa fotením a mať spokojných klientov. Plánujem si doma z jednej izby spraviť ateliér. Určite je to moja celoživotná láska, lebo trvalo nejaký čas, kým som sa v nej našla. Študovala som na strednej škole propagačné výtvarníctvo, to ma bavilo, ale málo nás tam pripravili do praxe v reálnom svete, vysokú školu som skúsila animovanú tvorbu, ale rozkreslovanie postaviček nebolo pre mňa, tak som ju nedokončila a chytilo ma fotenie. Najprv som kompaktným fotoaparátom cvakala všetko možné, bez kompozície a až neskôr som v sebe objavila nejaký talent. Stretávala som sa aj s partiou z internetových foto portálov, oni ma veľa naučili, za čo im ďakujem. Vo fotení sa snažím stále trénovať, posúvať ďalej a zviditeľňovať. Občas vytvorím aj nejaký leták, pozvánku, alebo namaľujem obraz, či sa venujem inej kreatívnej činnosti.

Vráťme sa ešte ku koncertom. Ktoré kapely sú v súčasnosti tvoje najobľúbenejšie a na aké koncerty sa v dohľadnej dobe plánuješ vybrať?
Toto leto bolo úžasné v tom, že som mala možnosť vidieť veľa mojich obľúbených kapiel. Moje obľúbené štýly sú prog metal, djent, post rock, post metal, post black, sludge, stoner, grunge… Na Brutal Assaulte bolo tých kepiel dosť, tak spomeniem mojich favoritov: TESSERACT, TEXTURES, HYPNO5E, ANIMALS AS LEADRES, LEPROUS, THE ALGORITHM, MASTODON, PLINI a tak ďalej. Na Gothoome to boli HARAKIRI FOR THE SKY. Z domácej scény milujem: MORNA, HOLOTROPIC, 52HERTZWHALE, SYMBIOSIS, LANDLESS… Onedlho sa chystám do Viedne na KATATONIU a s nimi hrá aj kepla VOLA, hlavne kvôli nim tam idem. Je to taký prog metal / djent a ešte som ich na živo nevidela.

Na Slovensku sa za posledné roky na „metalovej foto scéne“ vyprofilovalo niekoľko skvelých fotografov. Aké vlastne vládnu medzi vami vzťahy? Tvoríte akúsi súdržnú komunitu alebo je to také ako u kapiel – každý hrá na „korektnú politiku“? 🙂
Mám šťastie, že sme väčšina vlastne partia kamošov, dofotíme a ideme na drink, naposledy sme sa boli „opiť“ po koncerte SLAYER. Navzájom si obdivujeme tvorbu, ale stále sme si konkurencia a to nás ženie vpred.

-Dodo Datel-
translation / preklad: Martin Lukac

WERDZA Official website
WERDZA Facebook page

About Dodo Datel

View all Posts

ROCK HARD SK/CZ magazine cooperator, PARAT magazine cooperator, vocalist and bass player of dark metal band GALADRIEL