DARK FUNERAL – Where Shadows Forever Reign

Slovenská verzia dole>>


In the last 25 years black metal has risen from the depths of obscure underground to the monumental halls of well-respected metal genre. There still are thousands black flames burning mainly for the souls dedicated to the blackest underground, but now there is also a lot of bigger and really big names known to every real fan with overall knowing of metal scene. Especially in Scandinavia every single scene has its own titans. And in Sweden are at least a two of such bands – MARDUK and DARK FUNERAL. While I really like the first for a bunch of outstanding and groundbreaking releases, I favorite the second a bit more, maybe because I feel overall DARK FUNERAL’s discography a bit better fitting my tastes – maybe it’s not that variable, more or less with the same atmosphere, but I appreciate their always very infernal and not of this world sources of inspirations, this, i.m.o., is how the black metal has to be on the first place – hell, Satan, darkness, demons, obscure deities, blasphemy and stuff like that, but I must admit MARDUK with their from time to time more war-oriented stuff are doing a hell of a job anyway.
“Where Shadows Forever Reign” comes out with brilliant Necrolord’s artwork – hell, what’s going on here, are we back in the golden age of Swedish black metal in 2nd part of the nineties? No, we don’t have some kind of time machine, but we can feel the fire, the vibe, the spirit, aggression, energy and atmosphere of these glorious times, when especially No Fashion Records unleashed the hordes. No matters that Lord Ahriman is the only current member remembering the times of the Monster’s birth, in these nine songs is everything that makes DARK FUNERAL one of black metal milestones. Their absolute unique and majestic style lives here since the first second of “Unchain My Soul” until the last drops of black blood of the last and title track. The seven years pause with recording the new albums after a bit routine “Attera Totus Sanctus” (2005) and “Angelus Exuro Pro Satanas” (2009) helped the band a lot, because the new album is one of the band’s four best, I have no doubt about it. First of all, we have an excellent musicianship here, with great, sinister and bloodfreezing guitar work of Lord Ahriman and Chaq Mol, these harmonies whipping the dark night of frozen lands are absolutely typical, yet fresh and new again. And only superlatives should be said about the Dominator’s drumming abilities in merciless blastbeats as well as in massive slower parts, this is an example of expert black metal drumming, the dude’s experiences with a couple of well respected black/death bands speak for itself.
Another competent person here is Heljarmadr, the new vocalist, already experienced with some other black metal bands. His raw, cutting voice is very well phrased, intelligible, filled with anger, and he also does great job in deeper grunting parts, so typical for this band. These four horsemens of Apocalypse created the new nine keys to the gates of Hell, this time quite variable in DF’s style, with whipping fast infernos as well as with moodier songs filled with excellent melodies (even LORD BELIAL, the kings of black melodies, should be proud for some of them), and I’m even not afraid to call the song “As I Ascend” the black metal ballad. All the music on the album is very strong, well composed and filled with excellent atmosphere, simply said, this is Swedish black metal done by masters of the genre. Nothing shockingly new here, but who cares about the innovation, when all is great in the way it is done.

Martin Lukáč (8/10)

sk_flag
Za posledných 25 rokov black metal vyrástol z hlbín obskúrneho podzemia do monumentálnych siení rešpektovaného metalového žánru. Tisíce čiernych plameňov aj dnes horia hlavne pre duše oddané najtemnejšiemu undergroundu, ale mnoho väčších i naozaj veľkých mien známych každému naozajstnému fanúšikovi s všeobecným prehľadom o metalovej scéne. Obzvlášť v Škandinávii má každá scéna svojich vlastných titanov. A vo Švédsku sú aspoň dve takéto kapely – MARDUK a DARK FUNERAL. Hoci tých prvých mám naozaj rád za priehrštie výnimočných a prelomových nahrávok, tých druhých mám ešte o čosi radšej, možno preto, že vo všeobecnosti mám pocit, akoby diskografia DARK FUNERAL viac sedela môjmu vkusu – možno nie je taká variabilná, má viac – menej rovnakú atmosféru, ale cením si ich vždy pekelné a nie celkom z tohto sveta inšpiračné zdroje, taký má podľa môjho názoru black metal byť v prvom rade – peklo, Satan, temnota, démoni, temné božstvá, rúhanie a tieto veci, ale musím uznať, že MARDUK s ich z času na čas skôr vojnovo orientovanou tvorbou robia tiež pekelne dobrú robotu.
„Where Shadows Forever Reign“ vychádza s brilantným obalom z Necrolordovho ateliéru – dočerta, čo sa tu deje, sme naspäť v zlatom veku švédskeho black metalu v 2. polovici 90. rokov? Nie, takýto stroj času nemáme, ale môžeme cítiť oheň, vibrácie, ducha, agresivitu, energiu a atmosféru týchto slávnych čias, kedy hlavne No Fashion Records zavelili hordám do útoku. Nezáleží na tom, že Lord Ahriman je jediným súčasným členom pamätajúcim časy zrodu Obludy, v týchto deviatich skladbách je všetko, čo z DARK FUNERAL robí jeden z blackmetalových míľnikov. Ich celkom unikátny a majestátny štýl tu žije od prvej sekundy „Unchain My Soul“ až po posledné kvapky čiernej krvi záverečnej a titulnej skladby. Sedemročná prestávka v nahrávaní nových albumov po tak trochu rutinérskych kusoch „Attera Totus Sanctus“ (2005) a „Angelus Exuro Pro Satanas“ (2009) skupine dosť pomohla, pretože nový album je jedným z jej štyroch najlepších, o tom nemám pochybnosti. V prvom rade tu máme vynikajúce muzikantské výkony, s výbornými, temnými a mrazivými gitarami od Lorda Ahrimana a Chaq Mola, tieto harmónie bičujúce temnú noc zmrznutých krajov sú úplne typické, ale aj tak čerstvé a opäť nové. A o Dominatorových bubeníckych schopnostiach možno hovoriť len v superlatívoch, nech už ide o nemilosrdné náklepy alebo masívne pomalšie úseky, jeho skúsenosti z niekoľkých rešpektovaných black/deathmetalových záležitostí hovoria samé za seba.
Ďalšou figúrou na svojom mieste je nový vokalista Heljarmadr, takisto s praxou v iných blackmetalových bánd. Jeho drsný, ostrý vokál je veľmi dobre nafrázovaný, zrozumiteľný, naplnený hnevom, a dobrý výkon podáva takisto v hlbších hrdelných partoch, ktoré sú pre skupinu také typické. Štyria jazdci Apokalypsy stvorili deväť nových kľúčov k pekelným bránam, tentokrát v rámci štýlu DF dosť variabilných, s bičujúcimi rýchlymi pekelnosťami rovnako ako s náladovejšími skladbami plnými excelentných melódií (dokonca LORD BELIAL, králi čiernych melódií, by mohli byť hrdí na niektoré z nich), a dokonca sa nebojím označiť „As I Ascend“ za blackmetalovú baladu. Všetka hudba na albume je veľmi silná, dobre skomponovaná a naplnená skvelou atmosférou, jednoducho povedané, toto je švédsky black metal od majstrov žánru. Nie je tu nič šokujúco nového, ale koho zaujímajú inovácie, ak je všetko skvelé presne tak, ako je to urobené.

Martin Lukáč (8/10)

Where Shadows Forever Reign (45:45)
1. Unchain My Soul (05:22)
2. As One We Shall Conquer (04:44)
3. Beast Above Man (04:44)
4. As I Ascend (06:19)
5. Temple Of Ahriman (05:21)
6. The Eternal Eclipse (04:14)
7. To Carve Another Wound (04:45)
8. Nail Them To The Cross (04:43)
9. Where Shadows Forever Reign (05:33)

Released by / vydane: Century Media, 2016

Line up / Zostava:
Lord Ahriman – Guitars
Chaq Mol – Guitars
Dominator – Drums
Heljarmadr – Vocals

DARK FUNERAL online:
Dark Funeral official website
Dark Funeral Facebook page

Discography / diskografia:
The Secrets Of The Black Arts (1996)
Vobiscum Satanas (1998)
Diabolis Interium (2001)
Attera totus sanctus (2005)
Angelus exuro pro eternus (2009)
Where Shadows Forever Reign (2016)

About Martin Lukac

View all Posts

Independent journalist (ex-Rock Hard Slovakia magazine, ex-Metal Hammer CS magazine, Metalopolis.net, Incipitum.sk), Vocalist of death metal band NomenMortis